Domov
PREČO SA ĽUDIA OBÁVAJU STAVAŤ DOMY NA BÁZE DREVA
Dveveny dom mi odfúkne :
AKO TO JE?
pokiaľ príde vietor s rýchlosťou 200-240 km / h zrúti všetko čo má v dosahu tzn. aj murované stavby budú mať porušenú statiku a bude ich nutné zbúrať a opäť postaviť
Drevený dom zhorí :
AKO TO JE?
aj keď sa to nezdá, ale drevo je veľmi odolné voči ohňu. Jeho charakteristickou vlatnosťou je samozhasínacia schopnosť, tzn. že ako sa oheň šíri do hĺbky dreva má menej a menej kyslíka, ktorý na horenie potrebuje. V istej hĺbke dreva sa oheň šíriť nemôže keďže je tam minim.množstvo vzduchu. V oblastiach kde vypuknú lesné požiare býva v centre požiaru teplota aj 3000 stupňov C ( oceľ sa taví pri cca 1200 stupňoch Celzia) a aj napriek tomu tam zostávajú zvyšky nezhorených stromov a dreva.
V drevenom dome mi bude zima:
AKO TO JE?
Drevené domy sú charakteristické tým, že v nich dosiahnete tepelnú pohodu za kratučký čas. Práve tento fakt sa využíva k najtvrdších klimatických podmienkach, kde nájdete prevažne domy z dreva. Na vykúrenie častokrát stačí obyčajný krb.
Drevený dom spadne keď náhodou bude zemetrasenie:
AKO TO JE?
Drevo je podstatne pružnejší materiál ako tehla, betón resp. materiály, ktoré sa používajú pri klasických spôsoboch výstavby. Na základe tohoto faktu, pokiaľ by došlo k zemetrasenie v našej oblasti, by drevené domy vydržali podstatne viac ako klasické domy. Spomeňme si na zematrasenie na Haiti, kde 99% obetí boli ľudia, ktorí zamreli v domoch z betónu a tehál. V oblastiach, kde sa často vyskytujú zemetrasenia nájdete budovy špeciálne naprojektované a postavené proti otrasom (nákupné centrá, nemocnice, mrakodrapy...), alebo drevené domy ( Japonsko, Indonézia, Turecko...). Jednoducho, pokiaľ na nás kdekoľvek a kedykoľvek spadne drevený trám, ktorý váži 50 kg a betonový trám , ktorý je 10 x ťažší ( tzn. 500 kg ) je jednoznačné, že skôr prežijeme pokiaľ nás zavalí drevený trám o hmotnosti 50 kg.
Dveveny dom mi odfúkne :
AKO TO JE?
pokiaľ príde vietor s rýchlosťou 200-240 km / h zrúti všetko čo má v dosahu tzn. aj murované stavby budú mať porušenú statiku a bude ich nutné zbúrať a opäť postaviť
Drevený dom zhorí :
AKO TO JE?
aj keď sa to nezdá, ale drevo je veľmi odolné voči ohňu. Jeho charakteristickou vlatnosťou je samozhasínacia schopnosť, tzn. že ako sa oheň šíri do hĺbky dreva má menej a menej kyslíka, ktorý na horenie potrebuje. V istej hĺbke dreva sa oheň šíriť nemôže keďže je tam minim.množstvo vzduchu. V oblastiach kde vypuknú lesné požiare býva v centre požiaru teplota aj 3000 stupňov C ( oceľ sa taví pri cca 1200 stupňoch Celzia) a aj napriek tomu tam zostávajú zvyšky nezhorených stromov a dreva.
V drevenom dome mi bude zima:
AKO TO JE?
Drevené domy sú charakteristické tým, že v nich dosiahnete tepelnú pohodu za kratučký čas. Práve tento fakt sa využíva k najtvrdších klimatických podmienkach, kde nájdete prevažne domy z dreva. Na vykúrenie častokrát stačí obyčajný krb.
Drevený dom spadne keď náhodou bude zemetrasenie:
AKO TO JE?
Drevo je podstatne pružnejší materiál ako tehla, betón resp. materiály, ktoré sa používajú pri klasických spôsoboch výstavby. Na základe tohoto faktu, pokiaľ by došlo k zemetrasenie v našej oblasti, by drevené domy vydržali podstatne viac ako klasické domy. Spomeňme si na zematrasenie na Haiti, kde 99% obetí boli ľudia, ktorí zamreli v domoch z betónu a tehál. V oblastiach, kde sa často vyskytujú zemetrasenia nájdete budovy špeciálne naprojektované a postavené proti otrasom (nákupné centrá, nemocnice, mrakodrapy...), alebo drevené domy ( Japonsko, Indonézia, Turecko...). Jednoducho, pokiaľ na nás kdekoľvek a kedykoľvek spadne drevený trám, ktorý váži 50 kg a betonový trám , ktorý je 10 x ťažší ( tzn. 500 kg ) je jednoznačné, že skôr prežijeme pokiaľ nás zavalí drevený trám o hmotnosti 50 kg.
